Od detstva som bola štíhla. Bolo to pre mňa prirodzené. Naivne detsky som si myslela, že hmotnosť a postavu máme od prírody. Niekto sa proste narodí štíhly, niekto s kilami navyše. A moja realita úplne zodpovedala tejto predstave, mohla som zjesť čokoľvek vrátane množstva sladkostí a stále som bola štíhla. Kalórie a diéty boli niečo úplne mimo mňa. Až kým mi v 16 rokoch pre ťažkú formu akné naordinovali hormonálnu liečbu. V priebehu 3 mesiacov sa mi úplne rozhodil metabolizmus a postupne som pribrala 10 kilogramov. Navyše mi liek uškodil aj na kožu, paradoxne sa mi akné ešte viac zhoršilo. Kilá navyše mi prekážali, cítila som sa vo svojej koži vyslovene zle a pohľad do zrkadla na tvár plnú vyrážok len zvyšoval pocity smútku, frustrácie a bezmocnosti, ktoré som potom zajedala vysoko kalorickými potravinami. Nasledoval bludný kruh diét, počítania kalórií a nárazového emocionálneho jedenia. S hrôzou som zistila, koľko kalórií sa nachádza už len v jednom malom jogurte a ako dlho by som musela behať, aby som tieto kalórie spálila. Samozrejme, bolo to mylné presvedčenie, ale stalo sa mojou realitou a ja som skutočne mala pocit, že priberám už len z pohľadu na jedlo. V tom čase som nešportovala a jediným riešením mi prišlo obmedziť príjem kalórií na minimum. To zafungovalo, skutočne sa mi podarilo schudnúť na pôvodnú hmotnosť, ale cena bola privysoká a na roky som sa ocitla v bludnom kruhu ľahkej formy anorexie. Až som si jedného dňa povedala, dosť, stačilo, začala som sa pravidelne zdravo stravovať, neskôr aj zdravo športovať, naučila som sa zase počúvať svoje telo a v priebehu niekoľkých mesiacov sa môj metabolizmus postupne zrýchlil. A teraz, po rokoch, je taký rýchly, že ak si cez deň neustriehnem príjem dostatočného množstva sýteho jedla, tak sa v noci budím na hlad. A to vždy pred spaním preventívne zjem 2 jogurty alebo tanier krupicovej kaše sladenej medom 🙂